பிரான்
pirāṉ
n. prob. பெரு-மை. cf. bṛhannom. sing. of bṛhat. [M. pirān.] 1. Lord,king, chief, master; தலைவன். கோவணம் பூணுமேனும் பிரானென்பர் (தேவா. 640, 7). 2. God;கடவுள். பிரான் பெருநிலங் கீண்டவன் (திவ். திருவாய். 1, 7, 6). 3. Šiva; சிவபிரான். (சது.)
பிரான்
pirāṉ
n. Helper; உபகாரகன்.(ஈடு, 1, 7, 6, ஜீ.)
பிரிசண்டகாணிக்கை piricaṇṭa-kāṇik-kai, n. pra-caṇḍaT. A. S. vi, 180.)